Rozmohl se nám tady takový nešvar... Na štátnom.

Autor: Monika Kozelová | 10.11.2019 o 21:52 | (upravené 10.11.2019 o 22:29) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  10126x

Keď som pred nejakým časom sedela na káve s vedúcimi školských jedální a bavili sme sa o výpalníctve zo strany Asociácie školských jedální, ešte som netušila, že zažijem Déjà vu.

Ešte som netušila, že o pol roka po náhodnom stretnutí s jedným zo starostov malej obce nájdem paralelu so Združením miest a obcí. Teda v dvoch celkom odlišných sektoroch. A spomenula som si na hlášku z filmu Pelíšky.

A verím tomu, že keby som sa poobzerala po iných inštitúciách či ministerstvách, našli by sme aj ďalšie, ktoré by zapadali do vzorca. Ale nebudem napínať, natrafila som na zvláštne fungovanie triumvirátov, v ktorom v prípade školských jedální hrá zvláštnu úlohu trio Ministerstvo školstva SR, AŠKOS a Ballux s.r.o. , prevádzkujúci portál Jedálne.sk a v prípade samospráv Ministerstvo financií SR a ZMOS, ktorý sa združili do DEUSu a ich dvorný dodávateľ Datalan a.s.

Ako sa pre školské jedálne varí kšeft

V prípade školských jedální ide o príbeh pani Tokárovej, bývalej vedúcej školského stravovania na Ministerstve školstva, ktorá bola nútená „po vzájomnej dohode“ z ministerstva odísť. Stalo sa tak po tom, ako  si s ďalšími kolegami „privlastnila“ štátne normy z roku 1983 pre stravovanie v školských jedálňach, mierne, ale naozaj len mierne ich potom tento pseudokolektív autorov pseudoupravil (napríklad vymenil rajčinový pretlak za drvené rajčiny), vydal ich knižne a spustili biznis podpísaný ministerkou Lubyovou. 

Či vedela, čo robí, ťažko povedať, lebo občas sa mi zdá, ako keby pri niektorých rozhodnutiach bolo celé ministerstvo nesvojprávne. Ale účel svätí prostriedky a kolektív pseudoautorov začal vydierať konkurenčné softvérové firmy mimo spriateleného portálu Jedálne.sk a koncových užívateľov tým, že im začal zasielať licenčné zmluvy na zverejňovanie pôvodne štátnych noriem, lebo veď teraz už sprivatizované normy dostali iný rozmer. No podvodíček ako sa patrí. A aj keď po sťažnostiach na MŠSR sa s pani Tokárovou síce srdcervúco pracovne rozlúčili, tá doteraz operuje na ministerstve aj v teréne, ako keby ani neodišla. Večná ako Lenin.

Ale to je len začiatok hry.

Respektíve jeden zo začiatkov. Ten ďalší začal niekde s príchodom portálu Jedálne.SK. A aj keď má slovenskú koncovku, jej majiteľom je česká firma VIS z Plzne. A aj keď na Slovensku existujú aj iné portály, ktoré sú minimálne rovnako kvalitné, ak nie kvalitnejšie, z dosiaľ neznámych dôvodov zamestnanci MŠSR zodpovední za školské stravovanie začali pretláčať práve Jedálne.sk. Tento tlak nabral na obrátkach v rokoch 2004-2005, keď na ministerstve pôsobila štátna tajomníčka Obrimčáková. Nejdem tu rozpisovať, akým spôsobom sa snažili vytlačiť iné spoločnosti z trhu, to nie je dôležité. Cieľ bol len jeden – zmonopolizovať všetko, čo sa týkalo školského stravovania a vyryžovať na tom, čo jedálne až doteraz dostávali bezodplatne. A vymysleli to dokonale.

Organizované skupiny asociácií a združení

Zrodila sa Asociácia školských jedální, občianske združenie, ktoré s pani Tokárovou založila pani Koklesová, stojaca na čele webu Jedálne.sk. AŠKOS i Ballux s.r.o., ktorý, okrem portálu prevádzkuje aj Školu biznisu, mali ešte prednedávnom dokonca rovnakú adresu v Banskej Štiavnici.

AŠKOS vznikol približne v rovnakom čase, ako začal proces vypracovávania materiálov k slávnym „obedom zadarmo“. To už bolo jasné, že pre školské jedálne, ktorých je na celom Slovensku odhadom cez 20 tisíc, nastúpia nové pravidlá. Tie si vyžadovali masové preškoľovanie vedúcich školských jedální a masové ryžovanie.  A kým dovtedy školenia realizovalo zadarmo MŠSR, teraz sa s tichým požehnaním kohokoľvek do toho pustil AŠKOS. Samozrejme, už za peniaze. A to drvivá väčšina vedúcich školských jedální ani netušila, že pani Tokárová na ministerstve už nepracuje, len sa naďalej k svojej pozícii verejne hlási.

Vedomosti nad zlato

Jedno školenie, jedna osoba rovná sa 20 EUR, pre členov AŠKOS zadarmo. Kniha s privlastnenými štátnymi normami (ktoré má aj naďalej zo zákona MŠSR na stránke k stiahnutiu zadarmo a ostatné portály ich majú práve odtiaľ) - pre členov so zľavou. Taký malý nátlak pre jedálne, aby sa stali členmi AŠKOS a tí mali pod kontrolou všetky prevádzky školského stravovania a z toho plynúce výhody. Inak každá kniha noriem pre nečlena je k dispozícii „len“ za cca 50 EUR. (Týmto blahoželám krajskému mestu na východe k zakúpeniu 88 kusov kníh, ale stačilo školským jedálňam poslať link zo stránky MŠSR a mesto by ušetrilo takmer 4400 EUR.)

Pre tých čo by potrebovali normy zadarmo, k dispozícii na stiahnutie tu:

https://www.minedu.sk/8009-sk/skolske-stravovanie/

Dôležité je ale povedať, že vstupné 20 EUR za školenia nevyberal AŠKOS, ale súkromná firma Ballux s.r.o. Občas s potvrdeniami, občas, ako sa sťažovali  napríklad v okrese Trenčín, bez potvrdenia. Takto vyťahovali peniaze nielen zo samospráv a Ministerstva vnútra SR (pod ktoré patria základné školy), ale aj z vreciek vedúcich školských jedální, lebo bez potvrdenia nevedeli svoju účasť zdokladovať. O súkromných zariadeniach sa ani nebavím, tam je to jasné.

Jasné je aj to, že podmienkou pre členstvo v AŠKOS bolo aj fungovanie cez portál Jedálne.sk. Ako by povedala moja starká, šikovným patrí svet.

Ako cez kopirák, alebo recept šéfkuchára ZMOSu

Dostávame sa k druhému, takmer rovnakému prípadu. Niekedy okolo roku 2012 Ministerstvo financií SR a ZMOS vytvorili združenie DEUS -  združenie pre elektronizáciu samosprávy, do ktorého „prizvali“ IT spoločnosť Datalan (aj keď je otázne kto, koho a kam prizval a koho to bol nápad, ale oficiálne takto). Dôvodom bol krok Datalanu, ktorý v tom čase kúpil spoločnosť Euroaltis, ktorý prevádzkoval softvér Korwin. Ten bol určený práve pre fungovanie samospráv.

Treba podotknúť, že už v tom čase, teda v čase, keď štát prišiel s návrhom eGovermentu, existovali aj iné konkurenčné softvéry, ktoré si postupne prerozdeľovali klientov v normálnom režime konkurenčných vzťahov. Napriek tomu, že si počínali dobre, združenie DEUS začal na podnet Datalanu vyvíjať DCOM – elektronické služby samosprávy, pričom jednotlivé súčasti bez súťaže mal dodávať a dodával Datalan v subdodávateľstve PosAmu, patriaceho Telekomu. Tu, rovnako ako pri školských jedálňach, sa ponúka záver o účelovom vzniku oboch spolkov.

My sme ZMOS, kto je viac ...

Zo strany ZMOS sa do projektu vložil najmä Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS a vtedajší primátor mesta Vranov nad Topľou ešte z čias HZDS. A v tomto účelovom biznise pláva dodnes. Paradoxom však je, že napriek tomu, že už primátorom nie je, Milan Muška stále sedí na stoličke podpredsedu ZMOS. Rovnako ako pani Tokárová aj po výpovedi dodnes operuje na pôde Ministerstva školstva. Ako je to možné asi vie len vedenie tohto záujmového združenia, lebo nič iné, ako záujmové združenie právnických osôb ZMOS nie je.

ZMOS má však v tejto hre mimoriadne dôležité miesto, presne rovnaké ako AŠKOS v prípade školských jedální. Po spustení DCOMu začal  ZMOS totiž robiť nátlak na svojich členov, teda na primátorov a starostov, k prechodu do DCOMu napriek tomu, že ho predchádzali nie práve najlepšie kritiky. Len si spomeňte, čo to bolo za cirkus, keď ho spustili a hneď prvý polrok po spustení systém nefungoval.

Aby si poistili členskú základňu, prezentovali starostom a primátorom prechod do iného softvéru tak, že DEUS je aktivita ZMOSu. A tak ako pri knihe so školskými normami, ZMOS sľuboval samosprávam pri prechode na DCOM vybavenie úradov počítačmi. Že to boli častokrát vyradené skladové zásoby, ktoré mali bežne operačné systémy nekomunikujúce s DCOMmom, radšej ani nebudem rozvádzať.

ZMOS zašiel často až tak ďaleko, že začal cielene zavádzať mestá a obce a začal im tvrdiť, že DCOM je povinný. To je však v krajine, kde je voľná súťaž, protizákonné. ZMOS využíval na nátlak naozaj všetky dostupné prostriedky – napríklad otravné telefonáty, ktorými sa postupne menil na predajcov bambusových ponožiek a diek z ovčieho rúna. Telefonáty nemali konca. Starostovia viacerých obcí by o tom vedeli rozprávať.

Akú rolu hrá Ministerstvo financií?

Pre mňa zahmlene uchopiteľnú funkciu v tejto zostave má Ministerstvo financií. Márne uvažujem, čo má spoločné MFSR s vývojom softvéru pre samosprávy, ale dochádzajú mi baterky a žiadnu relevantnú odpoveď nenachádzam. Snáď iba jednu – štát zadotuje tento bezzubý spolok a Ministerstvo vnútra bude mať kontrolu nad všetkými obcami a mestami aj napriek tomu, že všetky sú samostatne hospodáriace jednotky. Sú autonómne a ich autonómia je zakotvená v ústave. Lenže pri viacerých funkčných systémoch by to rozhodne nebolo možné. Inak by monopolizácia cez DCOM nemala zmysel, alebo mala, a to v zásade len finančný.

Namiesto šetrenia plytvanie.

Nátlak na mestá a obce má nielen kvalitatívny dopad, lebo sťažnosti na DCOM sa kopia geometrickým radom, ale práve ten finančný. Mestá a obce, ktoré prešli na DCOM, platia totiž zo svojej kasy DEUSu  3 EUR ročne za každého obyvateľa. Tí čo sa nedali zblbnúť, ako napríklad Bratislava, Nitra či Žilina, prevádzkujú vlastné riešenia. Mestá ako Senec alebo blízka obec Bernolákovo majú riešenie ktoré vychádza necelých 0,60 € / na obyvateľa s DPH. Pezinok, Rohožník, Svätý Jur sú dokonca pod sumou 0,40 €/ na obyvateľa. Povedané v reči čísel – zatiaľ čo napríklad taký Trebišov s počtom (plus – mínus)  24 500 obyvateľov by za DCOM, pokiaľ by sa pre túto variantu rozhodol, platil ročne 73.500 EUR, pri konkurenčných systémoch by to bolo len 14.700 EUR. Trošku rozdiel, nie? Viete si predstaviť, do čoho všetkého by Trebišov vedel tých  58.800 EUR preinvestovať?

Teraz nám zaplatíte všetci

A teraz to najlepšie. Do roku 2017 sme sa na tento špás DEUSu  a obciam a mestám skladali z našich daní. Platba za DCOM totiž pozostáva z dvoch častí. 1 EUR na obyvateľa platilo DEUSu mesto či obec a 2 EUR uhrádzalo Ministerstvo financií. A tu prichádzame ku skonkretizovaniu jednej z funkcií účinkovania MFSR v tomto divadelnom predstavení. Bol to riadený odliv peňazí zo štátneho rozpočtu cez združenie až k súkromnej spoločnosti. 

Po voľbách prešla elektronizácia na úrad podpredsedu vlády a kompetencie sa zmenili. Vystala otázka, kto teraz bude DEUS dotovať. Ale keď sa chce, všetko sa dá a tak ZMOS začal vyberať od svojich členov, ktorí používajú DCOM, mimoriadne členské v účtovnej položke Členstvo v stavovských a záujmových organizáciách. Tým vytiahli zvyšné nastavené peniaze priamo od miest a obcí. Takže k finančnej ujme neprišli. Účtovne to zakryli teda parádne.

Príbehu ale nie je koniec. V tomto prípade totiž ide o viac, len ako o vyťahovanie financií. Ide najmä o neefektívne preinvestované peniaze z Eurofondov, o porušovanie zákona a o dopady monopolizácie na mestá a obce. Ale o tom až v ďalšom pokračovaní.

Univerzálny „biznis model“

Keď sa pozrieme na oba tieto prípady globálne, nájdeme neuveriteľné paralely, až sa môže zdať, že ide o normálny biznis vzorec. V oboch máme zaangažované ministerstvá, ktoré cielene vytesňujú časť svojich kompetencií, prípadne sa hrajú hru na slepú babu. V oboch máme občianske združenia tváriace sa ako profesné organizácie, určujúce smerovanie celého sektora. No a na záver tu máme dve komerčné spoločnosti, ktoré z každého triumvirátu profitujú. Neviem prečo mi to pripomína obrovskú čističku vzduchu. Otázne je, kto konkrétne bude na záver ten prečistený vzduch dýchať. Jedálne ani obce to však nebudú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Tvrdil, že ho nikto nechce liečiť. Strelec z Ostravy sa zabil, nemocnici chýba krv

Útočník zastrelil šesť ľudí, ďalší traja sú zranení.


Už ste čítali?