Ako štát vyrobil z dvoch detí bezdomovcov.

Autor: Monika Kozelová | 6.4.2017 o 23:29 | (upravené 7.4.2017 o 10:13) Karma článku: 12,84 | Prečítané:  6410x

Zatiaľ čo dve deti trávili svoje detstvo v detských domovoch a ústavoch, alkoholická matka im prepila celé dedičstvo po otcovi. Sociálka ani súd nespravili nič. 

Tých prešľapov sociálky voči deťom je už toľko, že sa čudujem, že nie sú v uliciach všetci rodičia tejto krajiny. Kam zakopnem, na ktoré miesto tohto územia patriaceho Richterovmu ministerstvu šliapnem, tam vytryskne akurát tak hnoj. Až mám pocit, že celé ministerstvo aj s ÚPSVAR postavili v mise obrovitánskej toi-toiky.

Ale aby som bola spravodlivá, hanba padá na každého, kto ÚPSVAR kedy viedol aj v minulosti.

Úplnou náhodou som sa dostala k Miške. V čase nášho stretnutia to bola 18 ročná budúca mamička, ktorá takmer celý svoj mladý život trávila , rovnako ako jej brat, na striedačku v detských domovoch a rôznych zariadeniach pre deti a mládež. Nie, nejdem sa tu vŕtať v ich živote, lebo tento krát ide o princíp a o to, kto mal deti chrániť a nechránil.

Miškin otec zomrel, keď mala päť rokov. Otec s matkou neboli manželia, dokonca neboli ani zapísaní ako druh a družka. A tak nastal problém s dedením.  Dokonca aj notárska komora na tento stav - nestav upozorňuje na svojich stránkach pripomenutím „V prípade ak nie ste zosobášení, je najlepšie u notára spísať závet, aby ste sa vyhli problémom v dedičskom konaní. Závet musí spísať každý z partnerov zvlášť.“ Lenže závet nebol. A ako mi potvrdili separátne traja právnici, ZO ZÁKONA DEDIŤ MALI VÝHRADNE DETI.

Obaja súrodenci teda určite aj dedili. Štvorizbový byt v Dúbravke a auto si Miška pamätá. Možno aj niečo iné, napríklad hotovosť, ale to jej dnes už nikto nepovie. Čas v detskom domove plynul. Presne tak, ako ich dedičstvo plynulo dole krkom ich matky. Kto im to dedičstvo dnes už prizná, keď im ako deťom zápisnicu z dedičského konania nikto do ruky nedal a dnes pre istotu už nikto ani nedá! Kto by im dnes po 14 rokoch povedal napríklad meno notára, ktorý zápisnicu spisoval? Lenže ono to nie je také jednoduché.

Ale po poriadku. Po smrti otca sa matka rozchlastala tak, že jej obe deti odobrala sociálka. Až na jednu prestávku, kedy jej deti vrátili a potom zase odobrali pre alkoholickú recidívu, obe deti strávili v ústavoch celé svoje detstvo, až do 18 rokov. Človek si povie – keď chlastá, nech chlastá, je to jej vec.  Ale čo tie deti? Čo majú spraviť, keď vyjdú z ústavu a zistia, že zatiaľ čo oni drali postele v štátnom zariadení, ich matka prechlastala celé ich dedičstvo... To už teda v poriadku nie je!

O dedičstvo oboch detí sa totiž mala postarať a mala ho spravovať kolízna opatrovateľka a sudca. Pozrime sa, čo hovorí Stály rozhodcovský súd na svojej stránke najpravo.sk:

Keďže maloleté deti majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku, nie sú oprávnené ani spôsobilé vystupovať v konaní pred súdom samostatne, ale vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom. Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa, resp. osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (opatrovník, poručník) a za kolízneho opatrovníka sa ustanovuje spravidla príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately).

Podľa § 9 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami – rodičmi, resp. kolíznym opatrovníkom.

K tejto téme sa ale vzťahuje najmä Zákon o rodine. A ten na tému „kolízny opatrovateľ“ hovorí:

Funkcia kolízneho opatrovníka prichádza do úvahy v takých prípadoch, ak by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Z toho, čo som citovala JASNE vyplýva, že obe deti mal pri dedičskom konaní zastupovať kolízny opatrovník. Ten mal zároveň kontrolovať aj nakladanie s ich dedičstvom a ich dedičstvo mal CHRÁNIŤ. Ako je teda možné, že kým deti pobiehali po detských domovoch, KOLÍZNA OPATROVATEĽKA svojim nekonaním spravila z dvoch detí BEZDOMOVCOV! A viete čo je smutné? Že tie deti ani nevedia, ktorá z kolíznych opatrovateliek to bola, lebo sa nikdy za nimi žiadna nezastavila, neskontrolovala ich, neprišla sa spýtať, ako sa majú. A ani nevedia ako sa striedali a či sa striedali.

Matka dvoch detí prechlastala obom súrodencom celé dedičstvo. Byt predala a kúpila si zaň dom. Predala aj dom a skončila v jednoizbovom byte v Devínskej Novej Vsi. Žiaľ, aj o tento byt pred pár dňami prišla. Dve deti, ktoré po smrti otca mali aspoň niečo na začiatok, dnes nemajú nič. Nula. Zero.

Za štvorizbový byt v Dúbravke by dnes, po dovŕšení 18 rokov, mali obaja niekde v Bratislave dva krásne jednoizbové byty a neskončili by ako bezdomovci. Ale opäť a znova ZLYHAL ŠTÁT! Zlyhala sociálka a pravdepodobne aj súdy. Tu je názor právnika: „Na takéto nakladanie s majetkom - čo predaj bytu nesporne je, je POTREBNÝ SÚHLAS SÚDU ak  je to vlastníctvo detí poručiteľa, ktoré v čase ich neplnoletosti spravuje matka“. A advokát ďalej pokračuje:“ Keď sú deti vlastníci a matka vykonáva dispozíciu s ich majetkom - napr. uzavrie kúpnu zmluvu na byt, tak kataster nemal povoliť vklad, pokiaľ nemá doložený súhlas súdu s týmto úkonom. To je buď brutálne pochybenie, alebo to muselo byť nejako inak, že súhlas aj bol a matka tie peniaze spreneverila. Za obvyklej situácie súd určí, napríklad - v prípade predaja bytu musia byť peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte sporiacom v prospech detí a pod. S tým sa tiež nedá len tak nakladať. Nakladanie s majetkom matke rozhodne nemali ponechať, keď už ju zbavovali rodičovských práv. Vzali deti do detského domova a na dohľad sa vykašľala sociálka a súd, keď už neviem akým zázrakom matke nechali správu majetku.“ Toľko k veci aktívny advokát.

OCHRANA DETÍ JE V TOMTO ŠTÁTE NA NULE. To hovorím na plné hrdlo, pán poslanec Blaha, pán poslanec Tomáš, pán poslanec Burian, pán poslanec Kéry, pani poslankyňa Vaľová. V ochrane detí SMERujeme do absolútneho suterénu. O tom niet pochýb, nech zahmlievate ako ranný opar nad Londýnom. Vy tie deti máte totiž hlboko v paži.

****************

Miška opustila sociálne zariadenie presne v deň svojich 18 narodenín. Ani nestihla ukončiť štúdium na učňovskej škole. Musela sa vrátiť k matke do jednoizbového bytu, kde už medzi tým býval aj jej brat, ktorého pustili skôr. Našla si priateľa, otehotnela. Ani sa nestihla zamestnať. V šiestom mesiaci ju opitá matka zbila a vyhodila na ulicu.

Mišku našťastie prichýlila stará mama jej priateľa. Jej brat také šťastie nemá. O mesiac bude musieť odísť na ulicu. Lebo matka roka už prišla aj o tento byt. Štát „vyrobil“ z dvoch nešťastných detí bezdomovcov. Ako keby nestačilo, že prišli o otca a že museli celé svoje detstvo tráviť v zariadeniach pre deti a mládež.

Ako hovorí klasik, každý štát je taký silný, ako sa dokáže postarať o svojich najslabších. Vychádzajúc z povedaného teda musím skonštatovať, že náš štát je slabší, ako pacient po páde na betónový chodník z 12 poschodia.

Je to tak, ako spieva Davit Koller a Barbora Poláková. Sme v prdeli. Fakt sme?

https://www.youtube.com/watch?v=DXCrJ9IpSBA 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Robert Roth: Označili ma za potetovaného feťáka. Ako to mám vysvetliť dcére?

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?