Kauza Marco: lži a polopravdy zatiaľ víťazia nad zdravým rozumom

Autor: Monika Kozelová | 7.11.2016 o 12:25 | (upravené 9.11.2016 o 0:49) Karma článku: 11,48 | Prečítané:  7674x

Starkej malého Marca došla trpezlivosť. Koncom minulého týždňa sa so starkým zbalili a odišli do Švajčiarska pozrieť malého Marca. S čerstvo napečenými pagáčmi a novým dronom, po ktorom Marco tak tužil, sa vydali na dlhú cestu.

Starí rodičia Kollárovci nevedia o Marcovi nič už celé mesiace. Matka si ihneď po udalosti na základnej škole v Brehoch zmenila telefónne číslo, celú rodinu si vymazala z facebooku. Od sociálky či ombudsmanky správa žiadna. Kontakt nulový.A tak im neostalo nič iné, len sa za ním vydať osobne. Starká, starký a teta. 

Marca po čase "vypátrali" v integračnej škole. Boh im prial, lebo prišli rovno cez prestávku. Zaskočený Marco, ktorý ich nečakal, na nich niekoľko minút pozeral, ako na zjavenie. Bol tak zaskočený, že chvíľami uvažoval, či neujde. Ale zostal. A to je asi dobre, nielen pre neho, aby vedel, že doma na Brehoch má stále svoje miesto, ale aj pre jeho matku, aby vedela, že aj ona sa má kam vrátiť. Ale najmä pre starkých, ktorí ho konečne videli a ktorí doteraz od neho boli odlúčení tak maximálne na štyri dni.

Ceste do Švajčiarska predchádzalo ďalšie súdne pojednávanie o určenie opatrovníctva malého prváčika  Marca, odvlečeného z triedy základnej školy v obci Brehy, ktoré opäť a znova celý spor o malého chlapca presunulo - na ďalšie pojednávanie. 

Stalo sa tak 17.10.2017 v pojednávacej miestnosti JUDr. Andrey Gindlovej na Okresnom súde v Žiari nad Hronom.

Sudkyňa situáciu neodhadla. Výber pojednávacej miestnosti, veľkej ako kuchyňa paneláku, okamžite eliminoval nielen verejnosť, ale predovšetkým médiá, ktoré sa na súd dostavili v hojnom počte. Novinári apelovali na súd aj sudkyňu, ale márne. Okrem stolíkov pre sporové strany bolo v miestnosti presne päť stoličiek, ktoré obsadili výlučne účastníci pojednávania – starí rodičia Marca, dvaja zástupcovia sociálky a ombudsmanka pre ľudí so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Verejné pojednávanie sa razom stalo pojednávaním súkromným. A to doslova.

Na úvod treba povedať, že JUDr. Andrea Gindlová sa celým prípadom prepletá ako šnúra perál. Zatiaľ čo 2.2.2016 dala za pravdu starej matke Marca a odobrila predbežné opatrenie, o ktoré stará matka Marta Kollárová žiadala, ale jej žiadosť zmietol zo stola Krajský súd v Banskej Bystrici, od 16.4.2016 už vydávala rozhodnutia v zásade len v prospech matky Blanky Gregušovej. Navyše všetky pojednávania v kauze Marco  vedie len ona.

Spolupráca Krajského súdu v Banskej Bystrici a okresného súdu v Žiari nad Hronom je vôbec mimoriadne tesná a priateľská, dokonca až tak, že keď pochybil súdny úradník okresného súdu, do školy sa sám a dobrovoľne išiel ospravedlniť predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici. Išiel sa teda ospravedlniť za zamestnanca, s ktorým nemá žiadne pracovné ani iné prepojenia. Ono by to gesto bolo aj pri tej nelogike veľmi pekné, keby o pár dní Krajský súd v Banskej Bystrici nepojednával o zverení Marca do starostlivosti starých rodičov a keby ihneď po návšteve predsedu Krajského súdu na základke v Brehoch nepodala advokátka matky podanie na zaujatosť súdu a celý proces tak nezastavila na dlhú dobu.

Marco bol už vo Švajčiarsku a starí rodičia a súdy mali presne pol roka na to, aby rozhodli. Zdržiava sa, čo sa dá. Podania, odvolania.... Posledné súdne pojednávanie nebolo výnimkou. Vypovedala hlavne matka, ktorá si počas pojednávania tak protirečila, že takmer každý jej prešľap musela hasiť advokátka Mesingerová neustále opakovanou vetou o tom, ako sa matka o dieťa chce starať.

Stará matka dostala minimum priestoru a pri každej snahe o doplnenie ju sudkyňa odbila slovkom „Potom“. Dokonca aj vtedy, keď sudkyňa do diktafónu diktovala zlé údaje pre zápisnicu. Napríklad že Marca starí rodičia strašili polepšovňou a ústavom, aj keď ho ňou strašila triedna učiteľka, keď neposlúchal v škole.

Matka tvrdila, že dieťa bolo u lekára, ale krížovými otázkami pani ombudsmanky Zuzany Stavrovskej súd zistil, že matka ani nevie, k akému lekárovi má Marco chodiť. Ani netušila, že má problémy s vývinom a že musí na chrbtici nosiť bandáž. Že musí nosiť ortopedické vložky, že musí chodiť na rehabilitačné cvičenia, že má problémy s dýchaním a že práve kvôli dýchaniu mal nastúpiť v septembri na liečenie. Ako by to aj vedela, keď dodnes nevie, ako sa volajú Marcovi lekári, kde sídlia, a kde je Marcova zdravotná karta. Zo všetkých poznala len jedného – zubára. A aj to preto, že sama k nemu chodila.

Napriek tomu celú dobu tvrdila, že švajčiarski lekári nič nezistili a Marco je zdravý. Nuž vidím to tak, že teda každý chorý človek by sa mal vysťahovať do Švajčiarska. Tam by vyzdravel priam zázračne a okamžite, a nemusel by sa trápiť s liekmi, rehabilitáciou a pravidelnými návštevami v ambulanciách.

O tom, že matka žiadne potvrdenia od švajčiarskych lekárov nemala, ani nemusím hovoriť. Rovnako ani o tom, že pozmeňovala potvrdenia, ako sa jej hodilo, napríklad o tom zo školskej družiny, kde jedným písmenkom „ž“ pozmenila dve návštevy v družine na tri mesiace. Z septembra a novembra sa stal september až november.

Aj o tom chcela vypovedať družinárka stojaca s ďalšími asi desiatimi svedkami za dverami. Okrem iných za dverami malinkej miestnosti stáli aj traja súrodenci matky, ktorí tiež prišli vypovedať. Lenže k slovu sa nedostali. Sudkyňa ich nezavolala do miestnosti a to napriek tomu, že v rukách mali riadne doručené predvolania a všetci si museli zobrať voľno v práci.

Okrem iného advokátka matky vypovedala, že švajčiarski psychiatri neodporúčajú stretnutie starých rodičov s Marcom, lebo údajne starí rodičia Marca ovplyvňujú. Ako, to nik nevie, lebo od momentu odvlečenia  Marca zo školy sa starí rodičia s Marcom nekontaktovali. Na svoje tvrdenia nemala žiaden relevantný písomný doklad, do spisu nezaložila vôbec nič, okrem potvrdenia z Marcovej školy, v ktorom švajčiarska učiteľka píše niečo v tom zmysle, že Marco má v škole problémy a neustále vyrušuje, čo je vzhľadom k jeho diagnózam logické, lebo presne kvôli nim mal na Slovensku požiadané o osobného školského asistenta. Ten mu mal od septembra pomáhať. 

Práve kvôli týmto vyjadreniam navrhla advokátka starých rodičov JUDr. Veronika Škodová, aby súd nechal vypočuť Marca a vypracovať nezávislú psychiatrickú analýzu. Pre vypočutie žiadala nezávislého psychiatra zo Slovenska, aby bola istota, že Marco kladeným otázkam porozumel. Vypočutie Marca a nezávislá analýza sa mi vidí ako dobré riešenie, otázkou je, či sa sudkyňa nad návrhom aspoň zamyslí.

Sociálni pracovníci sa vo viacerých smeroch prikláňali skôr k strane starých rodičov a viac menej vypovedali v ich prospech, to ale pre sudkyňu bolo na prvý pohľad irelevantné. Je ale možné, že ich výpovedi neskôr prisúdi väčšiu váhu. Ak sa sudkyňa prikloní k návrhu o vypočutí Marca, mohlo by to tak byť.

Lenže zatiaľ to vyzerá ako zdržiavačka v priamom prenose. Sudkyňa „odpálila“ média, verejnosť a aj predvolaných svedkov. Nevypočula ani jedného. Navyše nariadila matke, aby najskôr do 5 dní priniesla súdu zdravotné nálezy Marca, čo matka nedokáže, lebo ich evidentne nemá. Zatiaľ to vyzerá tak, že napriek tomu, že tvrdila, že s Marcom u lekára bola, pravda to nie je. A tak si nakoniec vybojovala 20 dní. A sudkyňa odročila pojednávanie na neurčito. Problém je, že presne o 20 dní vyprší lehota a o Marcovi môžu začať rozhodovať súdy vo Švajčiarsku. Lenže tie tak rýchlo deti do cudziny, aj keby to mala byť rodná krajina, nevydávajú. Skôr naopak.

V tejto kauze je toľko klamstiev a polopráv, že to už fakt zachádza za hranice súdnosti. Mám u seba nielen Zápisnicu o pojednávaní, ale aj obrazový záznam z návštevy starkých Kollarových vo Švajčiarsku, kde Marco jasne hovorí niečo iné, ako jeho matka, jej advokátka Mesingerová či detská ombudsmanka Tomanová. Ale buďme konkrétni.

Matka na pojednávaní v prvej odpovedi tvrdila, že Marco sa adaptoval a nemá s ním žiadne problémy. Prečo potom Marco na videu popisuje, ako sa pobil so spolužiakom a navyše momentálne musí chodiť aj na inú – integračnú školu, ako je uvedené v spise? V druhej odpovedi tvrdila, že Marco sa učí nemecký jazyk a ide mu to dobre, ale on sám starkej povedal, že vie zatiaľ štyri slovíčka. Po pol roku. Tvrdila, že s ním chodí za školským psychológom a ten vraj povedal, že diagnózu ADHD nemôže potvrdiť, a že malý je skôr nevychovaný. Žiadnu správu od psychológa však nepredložila. A ak by aj bola pravda, že za školským psychológom chodí, prečo si od psychológa na Slovensku, ktorý sa o Marca stará niekoľko rokov, nevyžiadala správy, aby sa mohlo pokračovať v liečbe? Alebo máme na Slovensku hlúpejších psychiatrov a psychológov, ktorí si ani len nevšimli, že malý ADHD už nemá a že sa zázračne vyliečil?

Matka vo výpovedi potvrdila, že švajčiarska sociálka u nich doma na šetrení ešte nebola a matku ani nekontaktovala. Naopak ombudsmanka Tomanová tvrdí, že s Marcom je všetko v poriadku, že sa má dobre a že je pod pravidelnou kontrolou. Pýtam sa – Akou? Telefonicky z Bratislavy? Kto teda klame – matka Marca, alebo ombudsmanka Tomanová, ktorá svoje tvrdenia predniesla dokonca členom výboru v parlamente?

Matka vo výpovedi tvrdila, že žijú v podnájme s priateľom (zabudla opomenúť, že v byte žije ešte ďalší človek), že sú spolu vyše roka a plánujú spoločnú budúcnosť. Tvrdila, že jej priateľ má s Marcom dobrý vzťah a Marco ho má rád. Prečo potom Marco osobne vo videu tvrdí, že ho jej priateľ bije a že keď dvíha ruku na matku tak odchádzajú z domu a že sa prechádzajú po vonku? Prečo malý Marco tvrdí, že sú od seba, že už spolu nie sú a že on je momentálne na Slovensku? Kto finančne pomáha matke, keď sú s priateľom rozídení, keď pri výsluchu tvrdila, že jej priateľ finančne vypomáha? Matka zároveň tvrdila, že ak by sa s priateľom rozišla, našla by si prácu na plný úväzok. To si fakt nespomenula, že už rozídení sú? Klame matka, alebo Marco?

Prečo matka tvrdí, že nemá dlhy a exekúcie, keď ich splácajú jej rodičia a sestra, ktorá dokonca prebrala jej lízing na auto, ktoré nevládala splácať? Možno by sa to dozvedela aj sudkyňa, ale to by musela starkú a sestru matky aj reálne vypočuť.

Matka vo výpovedi tvrdí, že kým ona popoludní pracuje, s Marcom je jej priateľ. To asi nebude veľmi pravda, ak sú od seba a on je na Slovensku. O tom, ako matka za svoje peniaze prerábala celý spodok domu pre rodičov ani netreba hovoriť. Najmä ak spodnú časť domu prerábal starký Kollár práve pre matku a malého Marca v čase, keď sa chcela vrátiť na Slovensko. Prečo by inak v prerobenej časti domu bola detská izba? Pre starkú? Alebo pre starkého? Veď Marco už jednu detskú izbu mal o poschodie vyššie. V časti domu, kde žijú starkí. A kde sú účty zo stavby? Prečo ich majú len starkí a matka nie?

Na otázku advokátky starých rodičov, JUDr. Veroniky Škodovej, či má malý vo Švajčiarsku lekára, matka odpovedala, že áno a že si aj žiadal zo Slovenska papiere, ktoré doteraz neprišli. Komu však švajčiarsky lekár písal a koho žiadal o papiere nevie nik, keďže matka ani nevie, ako sa pediater malého Marca volá, ani kde ordinuje. To sa ťažko žiadajú papiere. Iba že by na obálke žiadosti bola napísaná adresa Pediater malého Marca, Slovensko. A Slovenská pošta by začala roznášať poštu na základe vešteckej gule. O tom, že pediatrovi Marca na Slovensku žiadna žiadosť neprišla, asi netreba hovoriť.

Matka na pojednávaní tvrdila, že Marco sa na Slovensko nechce vrátiť. Na videu, naopak, opakuje, že na Slovensko sa chce vrátiť aj s mamou. Na videu je jasne počuť sestru matky aj starú mamu, ktorí mu odpovedajú, že bez problémov, môže sa spokojne vrátiť aj s mamou.

A starká to myslela vážne. Práve preto sa vydala za dcérou domov, do švajčiarskeho podnájmu. Aby jej povedala, že sa s malým Marcom môže pokojne vrátiť domov, na Brehy. Domov, na Slovensko. Lenže keď dcére zazvonila pri dverách, dočkala sa len zabuchnutia okna. A potom neskôr, pred školou, kam išli odniesť Marcovi nový dron a pagáče, ktoré má tak rád, tak ako mu to sľúbili cez prestávku, keď sa spolu stretli, dočkali sa už len policajtov, ktorých na starkých zavolala matka malého Marca. Ani len tú hračku mu nedovolila, aby si zobral. Škoda. Pre malého Marca ale aj pre ňu. Možno by získala vnútorný pokoj, keby vedela, že sa kedykoľvek môže vrátiť domov. Ale to by musela starkú vypočuť. Lebo starká sa snažila.

A na margo súdov a sociálky - je to smutné, že naše  slovenské deti do zahraničia priam dobrovoľne odovzdávame, obvykle už pri prvom pojednávaní. Mamičky, čo bojovali o svoje deti vo Švajčiarsku vedia svoje.

Lebo hrozí to, že ak matka dieťa nezvládne a Marca jej po čase odoberie švajčiarska sociálka, neviem si predstaviť, ako malý chlapček skončí. Podľa spomínaných mamičiek najskôr v detskom domove a neskôr v adoptívnej rodine. V tomto sú vraj Švajčiari podobní Nórom. Ak je to pravda, modlime sa, nech sa všetci, čo sú v prípade zainteresovaní, spamätajú a veľmi dobre si rozmyslia, čo spravia. Lebo nech sa na to pozerá kto chce a ako chce, v tejto kauze ide v prvom rade o Marca a nie o matku, ktorá si po siedmych rokoch spomenula, že kedysi dávno porodila. Aj keby sa rovno teraz spamätala a uvedomila si to.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dotlačia Babiša do vlády s extrémistami? Aj tak môžu dopadnúť české voľby

Voľby v Česku väčšinou dopadnú inak, ako predpovedajú prieskumy.

EKONOMIKA

Slováci vyrobili elektrobicykel pomocou 3D tlačiarne

Za bicykel zaplatíte, ako za nové osobné auto.


Už ste čítali?