Kto a prečo klame v kauze „Čistý deň“.

Autor: Monika Kozelová | 25.9.2016 o 15:11 | Karma článku: 12,65 | Prečítané:  17342x

Vo štvrtok sa mama po štyroch mesiacoch stretla s Natálkou. Prosila ju, aby jej listy nikto a nikde nečítal. Ani netušila, že Erik Tomáš list už zverejnil. Stačil mu na to súhlas Čistého dňa, alebo pána Gábriša?  A akým právom?

Je toľko nezodpovedaných otázok v tejto kauze, že už to prestáva byť únosné. Pochopiť celú sieť klamstiev a zavádzania, do ktorej sa snažia niektorí „dotknutí“ celú túto kauzu obaliť, aby sa potom z nej vyšmykli, ideálne s čistým štítom, chce skutočne nadľudský výkon. Lenže každé „prečo“ má svoje „preto“. Mnoho veci má svoju logiku, o mnohých sú len dohady, o mnohých novinári reálne vedia, ale chýbajú im dôkazy. Zatiaľ. Až sa raz toto klbko rozpletie, bude to na film. A možno aj na Oskara.

Zúčastnila som sa okrúhleho stola, ktorý zvolala jediná a posledná poslankyňa skrachovanej Siete v parlamente Alena Bašistová. Síce ústretový krok, ale myslieť si, že za jeden a pol hodiny reálneho rokovania sa odborníci doberú nejakého výsledku, to chce značnú dávku naivity. Najmä z pohľadu rozpletania problémov ktoré odhalila kauza Čistý deň.

Zábavné bolo sledovať, ako doktor Kováč z ministerstva oznamoval, že bola zvolaná odborná komisia, ktorá pracovala na novom znení zákona. Kto boli tí odborníci je však záhadou, keďže na komisiu ministerstvo neprizvalo ani MUDr. Ľubomíra Okruhlicu, hlavného experta na drogové závislosti pre Slovensko, ktorý sa na okrúhlom stole k tejto téme aj patrične a nahlas ozval. Predpokladám, že chceli vytvoriť zákon na to „aby všetko sedelo“.

Zistila som, že mnoho ľudí si mýli resocializáciu a detoxikáciu. Podľa expertov by drogovo závislý človek mal podstúpiť detox na psychiatrii a to minimálne tri mesiace. Až potom môže psychiater relevantne posúdiť, či je pacient pripravený na resocializáciu- teda v preklade návrat do civilného života. Lenže prax je taká, a aj u Natálky to bolo rovnako, že pacient na psychiatrii zotrvá maximálne 10 dní. Normálne smiešna „fajka“, máme odškrtnuté. Pripomína mi to knihu o čiernych barónoch, keď vojaci natierali pred návštevou ministra Čepičku listy na strome na zeleno, aby nebolo vidno, že zožltli . Vydržali po prvý dážď. Taká potemkinovská dedina v praxi. Navyše podľa doktora Okruhlicu pri užívaní drog treba rozlišovať, lebo niekedy ide skôr o experiment, ako u pravidelné užívanie. Lenže ako prízvukoval, to mnohokrát nedokáže rozpoznať ani on sám a sociálna kurátorka už vôbec nie. „Chýba základná diagnostika“, povedal pán Brindzák, riaditeľ podobného zariadenia, ako Čistý deň. „Často dostávame deti, ktoré by u nás vôbec nemuseli byť.“ A tu niekde začína problém, lebo mnoho kurátoriek a kurátorov (a to prosím nehádžem všetky do jedného vreca, to by som si nedovolila) sa jednoducho, aj podľa doktora Okruhlicu, hrá na geniálnych diagnostikov. Tak ako Sylvia V., sociálna kurátorka z Piešťan, ktorá do Čistého dňa „dostala“ Natálku, aj keď v jej prípade išlo pravdepodobne skôr o experiment, ako pravidelné užívanie, čo už v tomto stave nikto nerozozná.

Prečo pani V. mamu Natálky naviedla na umiestnenie do resocu, aj keď Natálke v tom čase možno stačila len ambulantná liečba, sa môžeme len domnievať. Pravda je, že ju mame Natálky, ale ani ostatným matkám nikdy neponúkla. Všetkým rodičom rovnako tvrdila, že „pozná výborné zariadenie a pozná aj pána riaditeľa a pani riaditeľku a sú to výborní ľudia.“ A že to bude tak na 6 maximálne 8 mesiacov. Už úvod jej nevyšiel, lebo Natália hneď z fleku vyfasovala 13 mesiacov. Náhoda? Okrem toho rodičom „zabudla“ povedať, že pred skončením súdom nariadeného pobytu bude písať správu, kde skonštatuje, že dieťa ešte nie je pripravené a jeho pobyt predĺži o ďalšie mesiace. A potom o ďalšie. Pekne až do plnoletosti. Čo by v prípade Natálky, ktorá do zariadenia prišla ako 14 ročná, znamenalo 6 rokov. Keď pred kamery predstúpila chovankyňa, ktorá povedala, že je v ňom tri roky, pozerala som ako puk. Veď za tri roky, by som zresocializovala aj divého tigra a nie mladú babu. Ale to asi nebol účel hry.

Aj keď na rozhodnutie matky nebolo podľa okrúhleho stola potrebné súdne rozhodnutie, pani V. ho vždy „pre istotu“ vybavila. A to do 24 hodín. Rýchlejšia ako blesk. A už na druhý deň každá matka odvážala svoje dieťa na potemkinovský 10 dňový detox. Natálku mama odviezla na Kramáre. Po 10 dňoch si pre ňu prišla pani V. osobne, ale láskavo dovolila matke, aby ju spolu s ňou odprevadila do Čistého dňa. To bolo prvý krát za tie dva roky, čo ju Natálka videla. A potom ešte raz, keď sa počas rekonvalescencie pohádala s mamou a odišla za otcom do Piešťan a odchytili ju policajti, lebo mala ona aj otec vypnutý telefón a mama sa bála, či sa jej niečo nestalo a sama zalarmovala políciu. Aj keď na policajné oddelenie okamžite prišla pre ňu mama osobne, policajti zavolali pani V. Tá ju najskôr dve hodiny spracovávala, aby povedala, že je hladná a bitá a potom zavolala Tománkovi a Tománkovej, aby si prišli pre dievča. Matke ju ani neukázali a vyhodili ju von. To sa stalo 22.júna 2016. Odvtedy mama Natálku nevidela, snáď len dva krát ju zahliadla cez mreže.

Napriek tomu, že ju pani kolízna V. za celú dobu videla len dva krát, pravidelne o nej podávala erudované správy na ÚPSVAR. Taká priateľka krištáľovej gule. Aj veštica Somezeda by mohla závidieť. Jeden z chovancov sa vo svojej výpovedi vyjadril nasledovne: „Keď nám akože končil pobyt, kolízna vždy napísala takú správu, aby sme tam ostali“. Prečo asi?

Z toho, čo vypovedalo viacero bývalých klientov by vám stáli dupkom vlasy. Skôr mi to pripomína laboratórium doktora Mengeleho, ako resocializačné zariadenie. Veď posúďte sami. Viacero klientov vypovedalo, že po nástupe do zariadenia žiadne lieky nedostávali. Keď si uvedomíme, že po 10 dňovom detoxe najmä klienti po pravidelnom užívaní drog nemohli byť ešte v poriadku, najmä nie po psychickej stránke, muselo to byť ťažké. Lenže keď im účinky drog začali odoznievať a začala sa im čistiť hlava, všetci svorne tvrdili, že odrazu začali tabletky dostávať. Bolo by zaujímavé zistiť, aké tabletky to boli a či nevyvolávali závislosť, lebo v tom prípade by to bol trestný čin a to by som nechcela byť v koži psychiatra Straku, ktorý im ich predpisoval. Ale zistiť aké lieky a v akom množstve ktorému dieťaťu naordinoval by nemalo byť pre políciu problém zistiť a asi to polícia aj spraví, najmä ak u psychiatra Straku, inak člena dozornej rady Čistého dňa, ide aj o podozrenie z kšeftovania s liekmi. Podľa Plusky v nich mal figurovať spolu s bývalým poslancom NRSR a ďalším členom dozornej rady Zoltánom Horváthom, ktorý bol kedysi straníckym kolegom pani Tománkovej z SDKÚ, manželky riaditeľa a šedej eminencie zariadenia, ktorá potom prešaltovala k strane Smer. Vzhľadom na medializáciu aj toto je vec, ktorou sa vyšetrovatelia pravdepodobne  zaoberajú.

Psychiater Straka však zostane natrvalo zapísaný v spomienkach klientov aj v ďalšej veci. Mám doma nahratú výpoveď klienta, ktorý hovorí: „Ak niekto začal terapeutom protirečiť, dostal od lekára injekciu, tak, aby ho mesiac doslova vykrúcalo. Jednému chalanovi zapadol jazyk a nemohol dýchať. Nezavolali mu ani lekára. Trvalo asi mesiac, kým to prestalo účinkovať. Sám som to videl, ako chlapec kŕčoval, strašné to bolo.“

Injekcie podľa výpovedí bývalých klientov deťom pichal práve doktor Straka. Pýtala som sa na ne psychiatrov a podľa nich išlo asi o psychofarmaká, ktoré spôsobujú stuhnutosť a apatiu a pichajú sa do svalu a len chorým pacientom. U detí sú následky nepredvídateľné a pichať by sa im nemali. Toľko odborníci. Injekciu dostala aj Natália. Povedali jej, že je to očkovanie proti kliešťom. Bolo to v období pár týždňov po nástupe. Obraz si spravte sami.

Napriek tomu, že denný prídel na každé dieťa bol 33,40 Eur, jedla v zariadení veľa nebolo. „Bola som v Chorvátsku na akože liečbe, kde sme 50 kilometrov šliapali okolo jazera a jesť sme dostali len jeden chlieb,“ opisuje Z., jedno z dievčat. „Na raňajky sme mali dva krajce chleba s maslom a cibuľou, alebo jednou paradajkou. Na obed sme mali len prívarky s jedným chlebom. Na večeru sme mali lepeňáky“, hovorí ďalší chalan.  No fakt že plnohodnotná strava pre dieťa vo vývine...

Podľa ďalších bývalých klientov veľa krát jesť ani nedostali. Napríklad ak pracovali u riaditeľa na záhrade povedali im, aby si natrhali jablká alebo rajčiny. Alebo aj nič. Najmä ak si dovolili ozvať sa.

Zaujímavá je aj otázka personálneho osadenstva. Na stránke, ktorú urýchlene stiahli po prevalení kauzy, mal každý zamestnanec nejaký titul. Či bol pravý, ťažko povedať.  V každom prípade bývalý klient vo svojej spovedi pre Nový čas píše: „Všetci terapeuti sú bývalí feťáci a riaditeľ si ich tam necháva, pretože aj on je bývalý feťák. Robia to len kvôli peniazom. Ak sa stane, že niekto má už ísť domov, kurátorka napíše taký posudok, aby tam ešte zostal, sú to strašné zverstvá,“ dodáva. Podobne sa vyjadrujú aj ďalší klienti, ba aj rodičia. Napriek tomu, že riaditeľ Tománek tvrdí, že to tak nie je. Jeho verzii rozhodne nepomáha fakt, že takzvaný ergoterapeut J.F. (tak ho riaditeľ predstavoval klientom aj rodičom), o ktorom neskôr on aj ombudsmanka Tomanová tvrdili, že bol klient zariadenie, klientom nebol a oboch, jeho aj Tomanovú z klamstva usvedčil sám prezident policajného zboru Gašpar. Na svojej tlačovej konferencii potvrdil, že J.F., ktorý mal sexuálny styk so 14 ročnou dievčinou, býval v zariadení a pracoval na dohodu o činnosti ako pomocný kuchár za plat 200 Eur mesačne. Človek, ktorý podľa vlastných susedov z Devínskej Novej Vsi nemal dokončenú ani 9. triedu ZDŠ, bol abstinujúci feťák a vo svojich 21 rokoch si už dokázal odsedieť rok v base za násilnú trestnú činnosť. No parádna motanica. Taká akurát na odpútanie pozornosti od podstaty problému. Pravdepodobne podobný background mal aj terapeut, ktorý mal sexuálny styk s tromi klientkami naraz potom, čo ich predtým opil alkoholom, do ktorého im kvapkal tramal. Jedno z dievčat skončilo v nemocnici.

Dievčatá nakazené pohlavnými chorobami v zariadení neliečili. Keď matka Natálie vtrhla po čase do zariadenia a našla svoju dcéru v katastrofálnom stave polonahú v horúčke ležať na zemi na matraci, lekár, kam ju matka okamžite odviezla, konštatoval po celkovom vyšetrení až dve pohlavné choroby a katastrofálny stav krvi, vrátane anémie. Podľa lekárov mohla anémiu nadobudnúť po častom užívaní barbiturátov, keďže jej krv pred nástupom do zariadenia anémiu nevykazovala. Slabiny aj lono mala Natália vyhádzané a plné hnisu. Ak aj toto niekto považuje za normálne, tak potom asi nežijem v normálnej krajine.

Apropo sex. Čo to ste počuli, tak to trochu zhrniem. Podľa výpovede jednej z terapeutiek, ktorá tam dlho nevydržala (fluktuácia je v zariadení nadmerná), v čase, keď tam bola, až na dvoch kolegov v centre s klientkami spal každý. Podľa ďalšieho chalana, sex bol pre dievčatá platidlo za čosi. Za akúkoľvek úľavu. Ale aj za možnosť zdrhnúť. Podľa ďalšej dievčiny nebola tam ani jedna klientka, ktorá s niekým nespala. A podľa ďalšej, ak nechcela, už si terapeuti poradili, aby sa tak stalo. Riaditeľ robil dievčatám osobne tehotenské testy za asistencie „terapeutov“, pričom podľa ďalšieho z klientov museli ocikávať testy tak, že sa terapeuti na nich pozerali.

V centre fungovalo mazáctvo a šikana. „V zime sme zubnou kefkou šesť hodín umývali dlážku v pivnici - bez jedla. Ak to niekto nechcel robiť, tak ho terapeuti zmlátili, že bol celý modrý. Sám som zažil, ako môjho kamaráta zatvorili do izby a kopali do neho, fackali ho. A keď sme tam išli za ním, kurátorka držala dvere, aby sme sa za ním nedostali. Stále sme boli zatvorení, žiaden kontakt s rodinou,“ hovorí Tomáš pre denník Nový čas. O mlátení mladého Róma, ktorého chytili na úteku, hokejkami po pätách a lýtkach, k tomu sa už vracať nebudem. Incidenty popisovali bývalí klienti v takmer každej svojej výpovedi. A žiaden kontakt s rodinou bol pravdepodobne zámer. Ak by nebol, rátam, že tento slovenský „škandál storočia“ by sa už dávno prevalil na verejnosť, lebo márne sa tvári sociálka aj pani Tomanová, že o ničom nevedeli. VEDELI! Hovoria o tom podania aj osobné návštevy rodičov u nich aj na polícii. Podania sa však zametali pod koberec. Zametala ich polícia, sociálka i kancelária detskej ombudsmanky. Na parádu.

S lekármi si v tomto zariadení veľa starostí nerobili. O niektorých som už písala. „Nechodili s nimi na lekárske prehliadky. Nikolu tam začali bolieť zuby. Na pohotovosť s ňou išli až vtedy, keď už to nemohla vydržať. V Nitre jej potom lekár musel dva zuby vytrhnúť, lebo sa s nimi nedalo nič robiť,“ hovorí jedna z matiek. Rovnakú skúsenosť má aj matka Natálky. Keď ju 22.6.2016 vrátili policajti nazad do zariadenia, o deň neskôr matka odniesla dcére oblečenie, hygienické prostriedky a sladkosti. Nemenovanej blonďavej pani, ktorá počas tlačovej konferencie riaditeľa zariadenia sedela po jeho ľavej ruke, odovzdala 50 Eur s tým, že malá má v zube arzénovú vložku a treba jej ju ísť vymením. Predvčerom, keď sa s ňou matka po 4 mesiacoch stretla opäť, ju ešte vymenenú nemala. Po peniazoch ani chýru, ani slychu.

V zariadení sa vôbec strácali veci. „Nevrátili jej oblečenie ani šperky. Keď som sa informovala u riaditeľa, tak mi povedal, že nič také nemala,“ hovorí Daniela, mama jedného z dievčat, ktorej sa podarilo súdom zrušiť výchovné opatrenie. Podobnú skúsenosť má aj rodina Natálky. „Chceli sme zariadeniu pomôcť a prilepšiť deťom a tak sme s manželkou odniesli do zariadenia mäso. A nebolo ho málo. Doniesli sme tam po 50 kilogramov lososových kociek, bravčového karé, aby si deti spravili rezne. Okrem toho sme doniesli 10 kíl jelenieho mäsa na guláš a asi 20 kilogramov klobás. Dodnes z nich deti nevideli ani kúsok“, hovorí Natálkin otčim Zolo. „Chceli sme len pomôcť deťom a dnes to Tománkovci prezentujú tak, že som sa im vtieral.“ Kde všetko to mäso skončilo si môžeme len domýšľať, fakt ale je, že jeden z klientov potvrdil, že sladkosti, ktoré rodičia doniesli deťom, po večeroch konzumovali terapeuti. „S manželom sme do zariadenia doniesli aj 100 litrov pracieho gélu Ariel. O týždeň nato mi dcéra písala, aby som jej poslala niečo na pranie. Vtedy sme do zariadenia doniesli aj Mikulášske balíčky pre všetky deti, ale tie sme im, našťastie osobne rozdali. Bolo to ešte v roku 2014.“ hovorí mama Natálky. K deťom sa ale nedostávali len listy od rodičov a sladkosti, ale ani iné veci. Napríklad veci na oblečenie. Mama odniesla v júni spolu s 50 Eurami na zubára Natálke do zariadenia aj 4 tašky oblečenia, hygienických potrieb a sladkostí. Tie Natálka tiež nedostala. Miesto toho dostala mama o dva týždne, presne 7.7.2016 sms od dcéry (mám ju preposlanú u seba na mobile): „Maminka doneste mi oblecko a hygienu, vela lebo vsetko sa mi mina, lubim ta, pories navstevnu skupinu  na dalsiu nedelu je rodicko, zober aj Mirku. Chybas a prepac. Ps: nehovor v resocku ze som pisala prosim, je to nacierno. Dakujem.“ – toto je doslovný prepis Natálkinej sms.

Ale nielen v zariadení nedávali deťom veci či listy. „Pred týždňom v nedeľu si mňa samu, bez manžela či otca Natálky zavolala k sebe na úrad pani ombudsmanka Tomanová. Bola tam s dcérou a nejakými ľuďmi. Jej dcéra na mňa kričala, čo som si to dovolila aj s Blahovou, že čo som to za matku. Kričali po mne, tlačili. Ale nakoniec mi oznámila Tomanová, že ide za mojou dcérou a že ak chcem, zoberie jej list. Tak som ho napísala a na druhý deň priniesla. Ale dcére ombudsmanka list nedala. Pýtala som sa na to Natálky pri stretnutí v zariadení, keď som sa s ňou v strede týždňa stretla. Boli pri tom aj manželia Gábrišovci. Neviem, na čo bolo toto dobré“ hovorí mama Natálky.

Je toho mnoho, čo by sa dalo napísať. Napríklad ako všetky matky hovoria o tom, že dostali domov deti spuchnuté od liekov. O tom ako po prepuknutí kauzy dávali manželia Tománkovci podpisovať rodičom hárky so súhlasom o narýchlo zazmluvnených lekároch. Asi aby „tí ich“ nič nenašli, alebo aby kontrola zistila „že majú!“. Alebo ako im dávali vypĺňať dotazníky o tom, ako sú spokojní so zariadením, na ktorých boli otázky koncipované tak, aby sa nedalo napísať nič záporné.

Otázok sa vynára viac, ako je normálne. Na niektoré odpovede sú, na niektoré nie.

Napríklad prečo 25 rodičov trvá na zachovaní existencie zariadenia. Ťažko povedať, len je zaujímavé, že sa objavili až po týždni od blogu Natálie Blahovej. Alebo prečo sa po vypuknutí kauzy celé noci svietilo v kancelárii zariadenia. A to dokonca aj v nedeľu, keď sa deti vrátili z Chorvátska.

Prečo sa ombudsmanka Tomanová snaží s dotknutými stretávať vždy s každým zvlášť. Zvlášť s matkou, zvlášť s otcom a zvlášť a sama napríklad s Natálkou a to v čase zahájeného vyšetrovania. V jej prípade dokonca bez účasti matky či kolíznej opatrovateľky, čo vlastne ani neviem či to nie je protiprávne, keďže ide o maloletého. V každom prípade to smrdí ovplyvňovaním vyšetrovania treťou osobou. A na to je paragraf. Rovnako ako nadiktované listy, ktoré museli deti písať a ktoré majú byť akousi zdeformovanou obhajobou zariadenia, v ktorom ide do tuhého. A nielen to, oni ich nútili tie výpovede hovoriť aj na kameru. Je vidno, že pani Tománková má vyštudované právo. Nezabúda na nič. Vie veľmi dobre, čo robí, akurát jej to nevychádza. Lebo lekárske záznamy neoklame. A dátumy neprepíše, aj keby mala styky akékoľvek a keby ju zakrývalo aj sto Tomanových.

Otázkou je aj fakt, PREČO vyšetrovateľka v Galante zamietla pod koberec prvé trestné oznámenie o pohlavnom zneužití maloletej s vysvetlením, že J.F. vraj nevedel, že maloletá ešte nemá 15 rokov! A to aj napriek tomu, že zákon hovorí jasne, že v zariadeniach podobného typu je sex s klientkou, aj keby bol dobrovoľný, je zakázaný až do plnoletosti, teda až do 18 rokov! Vyšetrovateľka tak evidentne porušila zákon. Kam sa stratili ďalšie podania, pod ktorým kobercom skončili, bude musieť rozpliesť polícia. Prečo zamietla polícia pod koberec trestné oznámenie mamy V.L., v prípade jej dcéry, ktorá po sexuálnom zneužití terapeutom po požití alkoholu s tramalom musela byť chirurgicky ošetrená, to je tiež záhada.

Prečo pani riaditeľka sociálky v Piešťanoch, pani K. ani nevypočula a z kancelárie vyhodila matku Natálky a jej susedu, ktorú si brala ako svedka, keď sa bola sťažovať na postupy Čistého dňa a kolíznu opatrovateľku a to týždeň pred blogom Natálie Blahovej, a to s vetou „My s tou Galantou nemáme nič spoločné“, je tiež na zváženie. Lebo evidentne nielen že nekonala, ale ani nechcela.

Prepojenie na políciu proklamovala v hysterickom záchvate sama Tománková, keď kričala po rodičoch Natálky, že ich dá do basy, že má známych policajtov na najvyšších miestach. Ťažko povedať, nakoľko to bolo vymyslené, keď si uvedomíme zahmlievačky už spomínaných a reálne podaných a nešetrených trestných oznámení. Ale asi na tom niečo bude. Mnohí sa pozastavovali a mnoho ľudí aj zneistila medializovaná matka, ktorá stiahla trestné oznámenie za sexuálne zneužívanie svojej dcéry. Ale pravda je taká, že deň po medializácii v televízii, s ktorou súhlasila, mala svoju dcéru z pekla doma! A o to išlo v prvom rade, dostať ju späť. Kto z rodičov by to nespravil? A to už nehovorím o tom, že súd schválil jej predbežné opatrenie do 3 dní! Pritom predbežné opatrenie (už opakované), ktoré podala matka Natálky, nie je ani po mesiaci rozhodnuté a deadline pre rozhodnutie má súd Bratislava II. práve dnes.

Pokiaľ mi je známe, len jedno trestné oznámenie dopadlo pozitívne a to podával otec dievčaťa pán M. Ale mal šťastie, lebo dobre postavený a situovaný otec poznal sudkyňu. Lenže čo ďalší rodičia, ktorí takéto postavenie nemajú?

Mama Natálky sa konečne dopracovala k stretnutiu so svojou dcérou. Bola s ňou 20 minút po štyroch mesiacoch. Stretla sa s ňou za dozoru manželov Gabrišovcov. Keď Natálka mame povedala že napísala dva listy, keď sa za ne ospravedlnila a prosila ju, aby ich nikto nikdy nečítal, bolo už neskoro. Erik Tomáš, poslanec a mediálny poradca premiéra Fica, ktorý pred tlačovou konferenciou riaditeľa Čistého dňa Tománka brífoval oboch manželov, čo je proti akýmkoľvek pravidlám morálky, slušnosti a nestrannosti verejného činiteľa, jeden z listov prečítal. Pekne verejne na tlačovej konferencii. Bez súhlasu Natálie, jej mamy alebo otca. List mu dal, ako inak, riaditeľ Čistého dňa. Rovnako ako ho dal pred rokom televízii JOJ. A aj keď ich Erik Tomáš napadol, že ho mali a nezverejnili ho, ušlo mu, že na rozdiel od jeho hulvátskeho správania hraničiaceho s porušením zákona oni ho nezverejnili preto, že na to NEMALI SÚHLAS NATÁLIE ANI ZÁKONNÉHO ZÁSTUPCU. Zachovali sa teda korektne a v súlade so zákonom. Erik Tomáš svojou tlačovou konferenciou vtiahol do celej kauzy samotnú vládu, samotného premiéra a svojim postojom sa postavil na stranu Čistého dňa a Viery Tomanovej. Erik Tomáš jednoducho KLAMAL. A ak sa pán Gábriš na stretnutí s mamou a Natáliou zrazu dozvedel, že povolenie od Natálie neexistuje vyletel červený von a pol hodinu telefonoval kade tade, vrátane Daniela Lipšica, aby sa dozvedel, že Čierny Peter za toto svinstvo zostal v jeho rukách. A ja verím, že raz príde čas, na základe ČOHO udelil neudeliteľné povolenie.

Nitky celej chobotnice sa pomaly rozpletajú a siahajú vyššie, ako sa na prvý pohľad zdalo. Veď predsa išlo v prvom rade o prachy. Deti boli v tom celom zozname až niekde na chvoste. Zametali všetci, vrátane členov správnej rady Čistého dňa, polície (podľa obyvateľov Galanty prepojenej na zariadenie prostredníctvom A.H., tiež člena dozornej rady, bývalého policajta a človeka, ktorý zo zariadenia vydal matke Natálku, keď ju našla v horúčke ležať na matraci, jediný človek, ktorý je údajne v zariadení non-stop), sociálky a podľa všetkého aj súdov. O pravidelných návštevách pani Tománkovej na Ministerstve práce si nielen v budove ministerstva, ale aj v parlamente už aj vrabce čvirikajú.

Touto kauzou prerazila naša spoločnosť morálne dno. Sociálny systém je v takej žumpe, že už má fekáliami prekryté celé telo. To čo sa stalo Natálii a ostatným deťom- podotýkam - v resocializačnom zariadení, teda v zariadení, kde sa majú deti po detoxe učiť návratu do civilného života, teda nie v nápravnom zariadení, ani v detoxikačnom, sa môže skutočne stať v každej rodine. Ako to popísala jedna z matiek: „Do zariadenia som doniesla dieťa po detoxe. Ale zdravé a chytré. Domov sa mi vrátil debil“.

Áno, všetko sa dá pozametať, ale toto už nezametie nikto. Spoločnosť sa pozerá a čaká ako rýchlo a kedy sa tento prúser rozpletie. Čakajú na to rodičia a ja verím, že aj tí, ktorí sa boja ísť proti zariadeniu. Nech sa na problém pozerám z ktorejkoľvek strany, v prípade tohto zariadenia nešlo o nič iné, len o obchod s deťmi. O obyčajný sprostý kšeft. Veď každoročne „brať“ okolo 300 tisíc z ministerstva práce, k tomu ešte ďalší mecenáši a nečudovala by som sa, keby medzi nimi bolo aj samotné mesto Galanta, to by bral každý. Čo tam po deťoch. Hrá sa špinavými kartami. Nátlakom, ovplyvňovaním, spochybňovaním rodičov. Lenže na polícii je už niekoľko podaní a dostatok výpovedí popisujúcich situáciu v Čistom dni. Na ťahu je teraz polícia a súdy. Počkáme si. Aby sme jasne vedeli, kto a prečo klame.

 

Mená nezverejňujem. Okrem tých, ktoré sú už mediálne známe. Mnoho informácií som tiež nezverejnila. Považujem ich buď za zbytočné, irelevantné, alebo predčasné. V blogu som použila aj všeobecne známe informácie a citácie. Ľudia sa v tom už začínali strácať, najmä pri snahe o znepriehľadnenie celej situácie. Možno vám tieto riadky pomohli s orientáciou v probléme. Ďakujem, že ste blog dočítali a ďakujem aj za to, že o celom probléme zlého nastavenia celého systému, ktorý funguje bez akejkoľvek kontroly, bez kontroly opodstatnenia existencie zariadení podobného druhu, bez kontroly právneho stavu v nich, bez kontroly opodstatnenia akreditácií, že ste o tomto absolútne zlom a škodlivom systéme začali uvažovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?