Sloboda slova je panáčik Michelin, každú chvíľu praskne.

Autor: Monika Kozelová | 9.9.2016 o 20:02 | Karma článku: 12,09 | Prečítané:  5750x

Sme na pokraji priepasti. Ešte pár krokov a demokraciu budú naše deti poznať len z kníh. Pravda, ak ju niekto neprikáže vymazať z učebníc.

Slovenská národná strana sa rozhodla, že si privlastní verejnoprávnu RTVS. Normálne, verejne, neskryte. Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko oznámil, že svoje riešenie financovania RTVS ponúkne len vtedy, ak SNS získa celú správu RTVS alebo pozíciu ministra kultúry. Taká malá vydieračka s nedoziernymi následkami.

 Danko aj so svojou stranou veľmi dobre vedia, čo to znamená, „vlastniť“ médium s celoštátnym pokrytím. Napokon SNS už televíziu raz „vlastnila“ a nebolo to bohviečo. Práve v tom období začali  redakciu spravodajstva opúšťať redaktori, ktorí za niečo stáli, nenechali sa manipulovať a manévrovať so sebou, ako s vlečným člnom. Redakciu spravodajstva vtedy opustil napríklad Vahram Chuguryan, jeden z najlepších zahranično-politických komentátorov, akého sme kedy mali. A nebol jediný. Odišiel aj Braňo Závodský.  Tvár politickej diskusie O 5 minút 12 a spravodajského formátu Správy a komentáre ako dôvod uviedol, že v spravodajstve STV sa nepracuje nezávisle. „Odchádzam, pretože neverím, že pod vedením pána Nižňanského a Dobiša dokážem vyrábať reláciu O 5 minút 12 nezávisle. Nezávisle na morálke, etike i profesionalite,“ povedal pre Sme Závodský. Treba ešte dodať, že práve druhý spomínaný pán bol pod gesciou Slovenskej národnej strany, ten prvý bol na nej funkčne závislý, aj keď sa jeho meno pred voľbou do funkcie viac skloňovalo v spojitosti so Smerom-SD ako s SNS.

Kritika na spravodajstvo STV prichádzala aj zvonka. Analytik inštitútu INEKO na blogu Slovak Press Watch Gabriel Šípoš pravidelne upozorňoval, že - citujem: „STV sa pozerala na kauzu maďarsko-slovenských konfliktov skôr koalične. Tiež správa o štátnom rozpočte znela skôr ako PR pre vládu.“ Upozornil tiež, že STV zamlčala Slotove nenávistné výroky.

Nad straníckou čistotou a presne smerovaným hospodárením bdel osobne Rafael Rafaj, vtedajšia šedá eminencia STV. Ignorácia Rady STV v tom čase vyústila do takých sporov, že ich omieľali médiá takmer non-stop. Problémy sa týkali najmä neskorého informovania rady vedením televízie a nehospodárnym nakladaním s finančnými prostriedkami, kedy poslanec Pavol Abrhan z KDH navrhoval dokonca, aby efektívnosť zmlúv medzi STV a externými firmami preveril NKÚ. Vedenie ovplyvňované Rafaelom Rafajom však ležalo v žalúdku aj ministrovi kultúry, ale v podstate to bolo „prašť ako uhoď“. Rafaj sa prostredníctvom vedenia STV snažil aj o zaujatie pracovných pozícií ľuďmi blízkymi SNS. Dodnes rezonuje obsadenie jednej z najdôležitejších funcií vo výrobe svojou priateľkou, inak absolventkou Vysokej školy drevárskej vo Zvolene. Fakt odborníčka na slovo vzatá, s ktorou sa aj mne „ušlo“ zopár prenosov. A poviem vám, bolo to utrpenie mladého Werthera, lebo nech je v štábe koľkokoľvek ľudí, ak hlava štábu nerozozná televíznu kameru od filmovej, je to márny boj. Akože baba to bola tichá, aj sa snažila naučiť sa, ale v behu počas veľkého prenosu to bolo fakt o držku.

Inak ani tomu Nižňanskému som veľmi nezávidela, lebo prebrať televíziu po vedení „Pary nad Rybníčkom“, to tiež nebol žiaden kauf. Rozpredaná technika, pozemky okolo televízie (čo myslíte, na čom asi stojí Cubicon) - jasne že v porovnaní s vtedajšou trhovou cenou v podstate za pár drobných, dlhy a sekery, ktoré sa sanujú dodnes najmä vďaka podivuhodným zmluvám, prehratým súdnym sporom s neoprávnene prepustenými zamestnancami a pod. Takto Nižňanský preberal STV po tomto „Duu Baccara“, vedení, ktoré ako jediné na svete dokázalo prerobiť asi aj na Superstar. Samozrejme – vedome.

Tieto politické boje o verejnoprávne médiá ale nevedú k ničomu dobrému a najmä nie ku kvalite spravodajstva. Rozhlas aj televízia sa javia skôr ako PR nástroje pre vládnuce strany a ich vodcov za peniaze platiteľov koncesií, teda daňových poplatníkov, ako médiá, ktoré majú za úlohu nestranne informovať o dianí doma a vo svete, aj keď treba povedať, že rozhlas sa ešte stále snaží držať si formu nestrannosti vo verejnosti a skláňam im poklonu za ich vytrvalý boj so straníckymi mlynmi, či už priamo v RTVS alebo v Rade RTVS.

O sile médií a ich vplyve na verejnú mienku vie, samozrejme, každý. Vie o tom SNS, Smer aj oligarchovia. Práve preto ich finančné skupiny skupujú ako najaté, aby práve vďaka nim dokázali účinne odpútať pozornosť od vecí, ktoré nechcú verejne rozoberať a naopak, prezentovať tých politikov, ktorí sú Oligarcha pozitív. V prípade RTVS je to o to lepšie, že za toto ich „pánske stranícke huncútstvo“ zaplatíme v prvom rade my – občania Slovenska.

Ale verejnoprávne médiá nie sú len o mediálnom vplyve, ale aj o peniazoch. Najväčším priekopníkom v tomto smere bolo práve Duo Baccara. Cez spriaznené produkčné firmy sa totiž tunelujú také peniaze, že by sa vám panenky otáčali. Práve preto Rybníček prepustil tretinu zamestnancov vtedajšej STV a to aj napriek tomu, že rozpočet výroby vo vlastnej réžii STV by bol podstatne lacnejší ako súčasný stav. A toto status quo pretrváva až doteraz. Len pre porovnanie taká večerná talk show Petra Marcina, ktorá sa začala vyrábať vo vlastnej réžii bola rozpočtovaná na cca 8.000 Eur. Dnes ju vyrába externá produkcia a náklady sa vyšplhali na 45.000 Eur, pritom sa v štruktúre relácie nič nezmenilo. Tieto sumy takmer lícujú so sumami stavby podzemných garáží na Bratislavskom hrade. Aj tam podľa odhadu odborníkov jedno státie v podzemnej garáži mohlo vychádzať na cca 8.000 Eur, ale Juraj Široký si za každé z 222 miest fakturoval 49.000 Eur. To len aby ste si nemysleli, že verejnoprávna RTVS sa nedá tunelovať.

Odpolitizovanie médií je tá najmenej žiadaná zmena zo strany vládnej koalície. Je to ich najsilnejší nástroj pred každými voľbami. Preto sa SNS snaží o prevzatie RTVS a celého ministerstva kultúry, ktoré nie je vôbec v hľadáčiku investigatívy a pritom sa tam dejú veci, že by jeden zaplakal. Lebo ak budú tvrdiť, že chcú len udržať folklórny festival vo Východnej a recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín, tak sa môžem nad tým tak maximálne pousmiať. A ak k tomu príde, tak sloboda slova, ktorá sa na obrazovkách a vo vysielacích štúdiách ešte ako tak drží nad vodou, a snahu im nemožno uprieť, sa premení na panáčika Michelina. A to už k jeho prasknutiu bude len krok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer sa vracia k poplatku, ktorý sám zavrhol

Po novom by sa malo platiť za objednanie pacienta na ošetrenie mimo ordinačných hodín.

TECH

Miliardár Musk ukazuje, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

DOMOV

Matka maloletej z Čistého dňa podáva trestné oznámenie na Tomáša

Nemal podľa nej zverejniť Natáliin list.


Už ste čítali?