Za situáciu v krajine môžeme všetci.

Autor: Monika Kozelová | 10.3.2016 o 19:18 | (upravené 13.3.2016 o 11:03) Karma článku: 8,79 | Prečítané:  1090x

Zvolenie Mariána Kotlebu rozvírilo stojaté vody tejto doteraz polozaspatej a polorezignovanej krajiny. Možno je to dobre, inak by sme zaspali naveky. 

Keď som pred pár rokmi konštatovala, že nás za to podceňovanie školstva a kultúry budúcnosť pekne vyfacká, nemyslela som si, že to bude tak skoro.

O nástupe extrémizmu a fašizmu v tejto krajine sme mali všetky indície už pred piatimi rokmi, ale nikto si to nevšímal. Alebo nechcel. Alebo to bagatelizoval.

Nástup Mariána Kotlebu do funkcie banskobystrického župana len potvrdil stúpajúci trend. Iste, nehovorím nič nové, lebo jeho zvolenie do NRSR som očakávala. Ale predsa len ma niečo zaskočilo. Razantnosť a rozloženie voličov.

Keď mi kamarát povedal, že na žilinskom konzervatóriu sa prevažná časť študentov chystá voliť Kotlebu, neverila som vlastným ušiam. Veď na každom konzervatóriu je najviac študentov práve z rómskeho a židovského etnika. Navyše umelci, tie rozkvitnuté, multikulti duše nikdy neboli radikálne! Čo sa to teda stalo?

Čo sa to stalo, že človek je schopný zapredať čokoľvek, len aby získal výhody, ako mu to sľúbil pán banskobystrický župan? A to bez mihnutia oka?

Stalo sa to, čo všetci inteligentní ľudia predpokladali. Dobehla nás porevolučná minulosť, tá minulosť, v ktorej všetky vlády komplet pozabudli, že hladinu morálky národa neurčuje ani ministerstvo dopravy, ani ministerstvo vnútra. Neustále podceňovanie rezortu školstva a kultúry prinieslo svoje „ovocie“.

„Dajte ľuďom chlieb a hry a budú vás milovať.“ - povedal rímsky cisár Caligula. A Kotleba sa toho chytil. Aspoň na papieri, lebo ten znesie všetko. Nasľuboval, čo len mohol – bezúročné mladomanželské pôžičky, prácu pre všetkých, 100% materskú dovolenku aj nájomné byty. Ako za socíku. Prečítala som si celý jeho program a musím uznať, že je ľúbivý. Zostavený presne podľa toho, na čo si ľudia sťažujú. Nevynechal nič, mnohé veci by som aj ja sama podpísala. Len škoda, že je nereálny. Heslo „Nikto vám nedá toľko, čo vám my môžeme sľúbiť“ sa v tomto programe zosobnilo do bodky.

Prišiel nový človek s novými sľubmi. A ľudia mu to „zožrali“ aj s chlpmi. Je im jedno, že na banskobystrickej župe dnes nepracuje už len ten jeho rodinný príslušník, ktorý je mŕtvy, že najúspešnejší kultúrny program župy je Biela Miss s tuctom holých hláv v porote, že keď začal kopať odpad cez cudzí pozemok, a neprešlo mu to, začal s celou rodinou zvádzať splašky do potoka, že narába s pozemkami horom dolom. To je fuk, hlavne že bude ten chlieb a hry.

Marián Kotleba nie je žiaden hlupák. Všetko má premyslené, každú jednu vetu. Má dokonale naštudovanú históriu starého Ríma, Musolliniho, aj Hitlera. Sleduje ich kroky a drží sa ich. Dokonale časuje, tlačí presne tam, kam má. Na nedovzdelané deti a sklamaných, zraniteľných starých ľudí. Babičky na dedinách ho oslovujú náš Mariánko, mladí chlapci v Poltári, v Tvrdošíne, v Jelšave bez vyhliadky na akú takú budúcnosť k nemu vzhliadajú a netušia, že ak niečo dostanú, tak len pekné, nič nehovoriace sľuby.

Marián Kotleba robí niečo navyše, na čo tí pred ním dávno zabudli. Chodí do kostolov, rozpráva sa s ľuďmi, preukazuje im úctu, a maľuje im farebné obrázky svetlej budúcnosti. A pre zmenu na rozdiel od doterajších vlád, ktoré sľubovali len uťahovanie opaskov, on sľubuje plné bruchá. Sľubuje vyriešenie rómskej otázky, a iste, potom víťazí. (Aj keď pre Oskara Dobrovodského nespravil nič. Iba ak rečami.)

On zvíťazil, lebo sme mu to dovolili. Neriešili sme rómsku otázku, ani vzdelávanie. Peniaze na integráciu rómov sme buď spláchli do čiernej diery vládnych vreciek a tie, čo zostali, sme rozmieňali na nezmyselnosti, ako boli vane do chatrčí, kde nebola zavedená voda.

Kto z vládnych činiteľov sa naozaj staral o národ? Kto sa staral, či majú ľudia prácu, či majú čo jesť, či majú na invalidný vozík? Kam dospela táto posledná, pseudosociálna vláda? Kto sa staral o živnostníkov a malých podnikateľov? Čo čakali od prvovoličov, ktorí doma denne počúvali, že za socializmu bolo u nás všetko lepšie? Že budú voliť Smer? KDH? Most? Zvolili si socializmus. Len s prívlastkom „národný“. A keďže o dejiny Slovenského štátu sa na hodinách dejepisu len tak obtreli, zdalo sa im to fajn. Z vitríny si vybrali cukrovinky hnedého princa. Vybrali si sľuby plné riešení ich existencie, ich budúcnosti.

Tak dlho sme vyťahovali protimigrantskú a protirómsku kartu, až sa nám nevyplatila. A to za plnej podpory médií, v drvivej väčšine patriacich finančným skupinám. Nevzdelávali sme. Ani v školách, ani v divadlách, ani v kinách. „Farmy“ a „Extrémne rodiny“ sme povýšili na hlavné televízne vysielanie, detské programy sme vybavili nekonečnými reprízami Toma a Jerryho a na rozprávky, v ktorých prevažne víťazil silný nad slabým a nie dobro nad zlom. Verejnoprávna televízia zrušila Redakciu pre deti a mládež v čase, keď Česká televízia spúšťala samostatný detský kanál. Vkus národa sme zdegradovali tak, že bez fotografie zadku Sylvie Kucherenko, alebo titulku o ďalšom dieťati Borisa Kollára bolo zbytočné akékoľvek printové médium aj vydať, lebo by si ho kúpili asi traja ľudia, z toho dvaja omylom. Status umelca sme ponížili tak, že na vyhlasovaní cien Otta sedia v prvých radách kaderníci a vizážistky, ktoré ešte pred dvoma hodinami líčili tvár prvej dámy Národného divadla - Milky Vášáryovej, inak sediacej v ôsmom rade. A iste – kto nebol v Smotánke, ako keby nežil. Paráda. Kultúra „za pětset“. A to sa nejdem púšťať do 10 rokov zavretej galérie a zničených pamiatok, lebo by to nebralo konca.

Za tento stav môžeme všetci. Umelci za to, že sa neozvali. Rómska inteligencia za to, že sa absolútne nestará o vlastné etnikum. Učitelia za to, že podcenili vzdelávanie v oblasti histórie, estetiky a etiky. Média za ich oblbovanie národa bulvárnymi „fekáliami“, a nás všetkých za to, že sme ich nechali to ničnerobenie robiť.

Ale hlavne za to môžu všetky vlády, ktoré nepochopili, že školstvo a kultúra nemôžu zostať na chvoste záujmu a už vôbec nie toľké roky! Táto krajina sa dotkla morálneho dna. Ak ďalšia vláda nepochopí dôležité postavenie oboch rezortov v celej štruktúre ministerstiev, o pár mesiacov by sme ho mohli aj preraziť.

Tak potom nech posledný zhasne. Ak bude mať čo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?