Ochrana kultúrneho dedičstva? Žiadna. Sobota rozhodne.

Autor: Monika Kozelová | 2.3.2016 o 10:50 | (upravené 2.3.2016 o 15:03) Karma článku: 7,02 | Prečítané:  569x

Ochrana kultúrneho dedičstva na Slovensku je nulová. Prichádzame tým nielen o svoju históriu, ale aj o peniaze a v neposlednom rade aj o turistov.

Keď sme v polovici februára začali náš boj o históriu nášho národa, o našu minulosť a naše korene, keď sme začali boj o keltsko – rímske pamiatky na Bratislavskom hrade, naivne sme si mysleli, že naše dohovory a dohody, verejne proklamované Národnou radou na tlačových konferenciách, spejú k úspešnému koncu. Náš optimizmus nás však rýchlo prešiel. Presne po roku stoja na  mieste pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty betónové garáže, nezmyselná konferenčná sála a bezduchá záhrada obohnaná štvormetrovým betónovým plotom.

Ale poďme pekne po poriadku. Keď Váhostav v rámci obnovy Bratislavského hradu začal realizovať archeologický výskum na severnej terase, nik netušil, čo všetko odkryjú naši archeológovia z Mestského úradu ochrany pamiatok. To čo sa našlo pod povrchom, bol však najväčší historický poklad tohto národa, tejto krajiny.

Okrem nálezov z obdobia Veľkej Moravy, ranného stredoveku, Žigmundovskej éry, našli niečo, čo celé desaťročia hľadali archeológovia po celej Európe. Zo zvyškov stavieb, o 100 rokov starších ako Kristus sa vykľulo Carnuntum, to Carnuntum, o ktorom si Rakúsko myslelo, že stálo u nich, to Carnuntum, bájne mesto keltského kráľovstva Norikum, centrum keltskej kultúry. Mesto, ktoré Keltom prišli vybudovať stavitelia až z bájneho Ríma. Koľko peňazí to Keltov stálo, koľko Rimanov sem muselo prísť stovky kilometrov na kočoch, na koňoch, pešo, aby tu, v Bratislave, na Slovensku vybudovalo oppidum, ktorého sláva sa niesla celou Európou. A to v čase, keď na mieste Londýna boli len bahnité mokrade a o Paríži nebolo ani chýru, ani slychu.

Na severnej terase Bratislavského hradu sa našla slávna Akropola – centrum celého mesta. Stavaná do kruhu, rovnako ako rímske Koloseum, ktoré je až o 200 rokov mladšie, ako nálezy na Bratislavskom hrade.

Našli sme teda niečo, čo z historického hľadiska bolo cennejšie, ako Koloseum. Áno, používam minulý čas, lebo do nášho národného pokladu sa zahryzli bagre. Bagre Váhostavu. Zahryzli sa len preto, aby namiesto svätýň a sál, dýchajúcich minulosťou postavili nepotrebné betónové garáže. Zlikvidovali pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty len preto, aby miesto nich postavili 222 predražených betónových boxov za sumu, za ktorú by sa dalo postaviť 222 sociálnych štvorizbových bytov napríklad v Spišskej novej Vsi, alebo v Trstíne, či Rimavskej Sobote pre tie najchudobnejšie rodiny, ktoré prepadli sociálnou sieťou a záhrada za také peniaze, že tráva na nej by musela byť zlatá a tulipány z platiny.

Čo sa dalo, národu zamlčali.  To ostatné zahmlili tak, že ani novinári nevedeli o aké vzácne nálezisko ide. A všetko za peniaze ľudí tejto krajiny - daňových poplatníkov!

Bez verejných súťaží, bez dodržiavania zákonných nariadení, bez úcty k Národnej kultúrnej pamiatke. K pamiatke, ktorá, nebyť týchto zásahov, mohla byť zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. K pamiatke, ktorá v desiatke najväčších svetových archeologických objavov za rok 2014 skončila na 5 mieste.

Pod lopatami bagrov skončila Rímska IV., pozostatky vojenských obydlí z obdobia Veľkej Moravy, stredoveká pivnica, dva lomy zo Žigmundovského obdobia, ohnisko z ranného stredoveku, spodná časť stavby Rím VII., a ďalšie objekty. Len tak, lusknutím prsta, ako keby sa nechumelilo. Ako keby tí páni z tejto stavby, ktorí za naše peniaze majú túto krajinu spravovať a nie o nej  bez nás rozhodovať zabudli, kto ich na politické stoličky dostal! Ako keby zabudli, že sú vlastne naši zamestnanci! Ale s takou dochádzkou, že ak by boli zamestnancami ktorejkoľvek inej firmy kdekoľvek na svete, tak by už dávno leteli!

Vybagrovali tam takú jamu, že hlina, pomiešaná so zvyškami rozbitých historických pamiatok by naplnila 3333 tatroviek. Len pre predstavu, ak by sme ich postavili za sebou, siahali by od hradu až po Modru. Našu históriu nám vyviezli na skládku, ako nepotrebný materiál.

Keď v Bulharsku našli pri kopaní stanice metra pozostatky Rímskych kúpeľov, odklonili celú trasu. Rovnako to spravili v Ríme, v Portugalsku, v Rumunsku. Len u nás sa mocní tejto krajiny zachovali ako skutoční barbari. Horší ako Taliban, či Islamský štát. Lebo my tu ani vojnu nemáme.

Zlikvidovali pamiatku, ktorá mohla dať prácu a zárobok stovkám ľudí – hoteliérom, reštauratérom, kioskárom, predavačom v stánkoch s upomienkovými predmetmi, či občerstvením, sprievodcom, či taxikárom.

Developeri si spravili z tejto krajiny trhací kalendár. Len v Bratislave zmizlo celé staré, historické podhradie, celá stará Petržalka, zmizla Gumonka, a ďalšie industriálne pamiatky. Zmenili historickú tvár mesta a vymenili ju za skleník a betón. Robia si, čo chcú, lebo my, občania tejto krajiny, obyvatelia tohto mesta sme boli ticho. Ale to, čo spravili s pamiatkami na hradnom nádvorí je vrchol drzosti, arogancie a barbarstva.

Ale nie je to len Bratislava! Spomeňme si na Žilinu, keď nálezisko dlho hľadaného žilinského hradu zalial počas víkendu developer betónom! A to aj napriek tomu, že vedel, že na náleziská príde archeologická komisia. Alebo – práve  preto. Lebo dnes na nálezisku stojí obchodný dom Mirage. Keltské nálezy sa nachádzajú aj v priestore určenom na stavbu továrne Jaguár – Landrover v Nitre. Napriek tomu, že centrum slovenskej archeológie je práve v tomto meste, štát zadal archeologický prieskum archeológovi z Brazílie! A prečo? Jednoducho preto, aby sa s ním dohodli na správe, ktorá by uviedla, že sa na mieste nič nenašlo. Maximálne pár hnuteľných pamiatok. Vynechanie Archeologického ústavu SAV, sídliaceho práve v Nitre, z tohto výskumu je výsmech nielen celej archeologickej obci, ale celému národu.

Položme si otázku, kde je ministerstvo kultúry? To je prepojené a vzorne s developermi spolupracuje. Výsledkom je podpis Petra Jurkoviča, šéfa Krajského pamiatkového úradu na súhlase so stavbou garáží na keltských náleziskách na Bratislavskom hrade, alebo zamietnutie zápisu keltských pamiatok na hrade šéfkou štátneho Pamiatkového úradu Katarínou Kosovou. O ministrovi Maďaričovi ani nehovorím, lebo ten sa ani len neunúval odpovedať na podnety na zvolanie ministerskej inšpekcie pre ochranu pamiatok.

Ako je možné, že vydali súhlas so stavbou napriek tomu, že parcely, na ktorých sa stavia, neboli vyňaté z Národnej kultúrnej pamiatky? Na to sme odpoveď nedostali. Ani náznak, že by sa unúvali odpovedať. A to hovoríme o ľuďoch, ktorých platíme za to, aby chránili naše pamiatky, teda náš majetok.

Na keltské pamiatky sa nekontrolovane leje maximálne predražený betón Váhostavu. Paška so Širokým sa tešia a Pellegrinimu je to jedno. Zalievajú nám kultúrne dedičstvo a ešte im to aj platíme z našich daní. Smutnejšie ako smutné.

Mohli by sme mať na Slovensku čulý cestovný ruch. Ale na betónové garáže a sklenené biznis centrá sa nikto chodiť pozerať nebude. Lebo aj tie nákupné maniačky lepšie nakúpia vo Viedni, v Paríži, v Londýne.

Je pred voľbami a je čas, aby sme povedali jasné NIE zlodejom našej budúcnosti a budúcnosti našich detí. Je dôležité, aby ste vedeli, že nám nekradnú len minulosť, ale aj našu budúcnosť.

V sobotu bude záležať na všetkom. A áno, aj na KULTÚRE! Prosím, nenechajte ju zomrieť na pokraji všeobecného záujmu, lebo všetko so všetkým súvisí.

 

Vo voľbách kandidujem s číslom 43 na kandidátke SaS. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?